MEDVEĎ V KULTÚRNEJ KRAJINE

Medveď je obyvateľom súvislých lesných komplexov a priľahlých biotopov otvorenej krajiny. Asi 41 % územia Slovenska pokrývajú lesy, čím sa zaraďujeme medzi najlesnatejšie štáty Európy. Ilúzia o divokých, nedotknutých karpatských lesoch sa pomaly vytráca, pretože civilizácia už dnes zasahuje aj do najodľahlejších kútov prírody. Naše národné parky a iné chránené územia sú príliš malé na to, aby vysoko mobilnej šelme, ktorá potrebuje pre svoju existenciu tisíce hektárov súvislého lesa, poskytli dostatočný, nerušený priestor bez kontaktu s človekom. Pravdepodobne niet medveďa na Slovensku, ktorý skôr či neskôr nepríde do styku s človekom alebo jeho aktivitami. Našou snahou je získanie nových a rozšírenie existujúcich poznatkov o našich medveďoch a prezentovať ich jednak pre vedeckú komunitu, ale aj populárnou formou, pre širokú verejnosť.

 

Telemetria medveďa hnedého

Podieľame sa na výskume medveďa s využitím GPS-GSM telemetrie, ktorý realizuje Národné lesnícke centrum Zvolen v širšom regióne Poľany, Veporských vrchov a Malej Fatry. Polohu – súradnicu - s GPS obojkom označených medveďov získavame každú hodinu a v prípade potreby aj v kratších časových intervaloch. Okrem polohových údajov, každý obojok zaznamenáva v 5 minútových intervaloch aktivitu označeného jedinca (pohyb hlavy: hore/dolu a doprava/doľava). Počas 2 – 3 roky trvajúceho telemetrického monitoringu jednotlivých medveďov, možno na základe aktivity veľmi podrobne posúdiť ich správanie v priebehu dňa alebo dlhšieho obdobia. Doteraz sme získali jedinečné informácie o živote slovenských medveďov a pokračujeme v odchytávaní ďalších jedincov.

 

Medvedica Popoluška nám pripravila prekvapenie v podobe 7 medvieďat počas dvoch rokov. © Michael Piepho Popolušku sme odchytili vedno s 2 mláďatami 12.04.2012 a označili GPS-GSM telemetriou. Tretie mláďa ostalo pri odchyte samé, ale hneď po prebratí sa ostatných členov rodiny sa k nim pripojilo. © Ľuboš Frič

 

 

Popoluška so 4 medviedencami v auguste 2013. © Michaela Ľalíková Polohové údaje Popolušky získané GPS telemetriou v časovom intervale 1 hodiny, ktorá v roku 2012 odstavila 3 mláďatá a v roku 2013 sa jej narodili ďalšie 4 medvieďatá. Do augusta 2013 všetky 4 tohoročné medvieďatá prežívali. Či sa všetky mláďatá dožijú dospelosti je stále otázne. Ale potomkovia z roku 2011, ktorých sme označili ušnými značkami sú už v treťom roku života, čo im dáva predpoklad dožitia sa dospelosti. © Slavomír Finďo

 

 

 Telemetrické obojky sú vybavené okrem GPS aj tzv. aktivitným senzorom. Obrázok znázorňuje priebeh aktivity medvedice Popolušky od jej označenia do 09.09.2013. Modré body znamenajú počty pohybu hlavy vo vertikálnom smere a zelené v horizontálnom smere. Každý bod charakterizuje 5 minútový interval, v ktorom je vypočítaný priemer z počtu pohybu hlavy v horizontálnom alebo vertikálnom smere. Maximálne hodnoty týchto priemerov môžu dosiahnuť hodnotu 255. Červená čiara znázorňuje teplotu obojka, teda je to teplota prostredia asi vo vzdialenosti 10 cm od tela zvieraťa. Údaje o teplote pri pohybe zvieraťa na povrchu sú skreslené lebo sú ovplyvnené telesnou teplotou alebo slnečným svitom. Počas zimného spánku však namerané hodnoty dobre charakterizujú teplotné pomery v brlohu. Teploty počas brloženia našej medvedice neklesli celú zimu 2012 - 2013 pod bod mrazu. Je to dôležité z toho hľadiska, že narodené medviedence nemajú vyvinutú termoreguláciu, preto ich život bezprostredne závisí od teploty prostredia a ohrievania matkou. Biele pole pod červenou čiarou znamená obdobie brloženia, kedy medvedica bola málo aktívna, resp. v kratších alebo dlhších časových úsekoch úplne neaktívna. © Slavomír Finďo

 Mišo je jedným z najväčších medvedích samcov v oblasti Poľany, ktorého sme v roku 2009 označili GPS-GSM telemetriou. Jeho hmotnosť sme odhadli na vyše 300 kg a vek okolo 15 rokov. Po niekoľkých mesiacoch zničil obojok pri otieraní sa o stromy. © Slavomír Finďo

 

 

V roku 2012 sme Miša opäť odchytili na inej lokalite a označili GPS-GSM obojkom. Viaceré pozorovania z párenia sa tohto samca s rôznymi medvedicami naznačujú, že je otcom mnohých medviedeniec v oblasti. © Ľuboš Frič    

 

Modelovanie habitátu medveďa

Dôvodom pre vytvorenie modelu habitátu medveďa bola skutočnosť, že na Slovensku pretrváva názor verejnosti o premnožení medveďov a o tom, že obsadzujú územia, kde sa v minulosti nikdy nevyskytovali. Pre vytvorenie modelu bolo potrebné získať a spracovať veľké množstvo informácií o prostredí, tzv. environmetálne premenné, dôležité pre život medveďov. Následne sa tieto informácie spracovali špeciálnym softvérovým produktom. Výsledkom modelovania je mapa, v ktorej sú plošne vyznačené územia s určitou pravdepodobnosťou výskytu medveďa. Vytvorili sme štyri kategórie pravdepodobnosti, pričom žltá charakterizuje územia málo vhodné pre existenciu a tmavohnedou sú vymedzené plochy optimálne pre život medveďa. Biela farba charakterizuje územie osídlené medveďmi v roku 2004. Z porovnania areálu medveďa a územia optimálneho pre jeho život vyplýva, že na Slovensku máme ešte stále miesta, ktoré medvede môžu osídliť. Prečo tak dodnes neurobili nezávisí len od kvality prostredia, ale aj od iných faktorov. Môže to byť napr. spôsobené vysokou mierou vyrušovania medveďa ľuďmi v lesnom prostredí alebo prerušením migračných koridorov v dôsledku rozvoja dopravnej a inej infraštruktúry. Môže však ísť aj o negatívne vplyvy, ktoré dodnes nepoznáme. Ľudia vytvorili fámu, že medvede prenikajú v ostatných rokoch aj do oblastí, kde sa predtým nikdy nevyskytovali. Pozabúda sa pritom na skutočnosť, že medvede v minulosti žili na celom našom území, okrem mokradí a záplavových území na západnom a východnom Slovensku. Postupnou premenou krajiny na poľnohospodársku pôdu a zastavovaním územia, medvede stratili existenčné podmienky na veľkej časti územia štátu. 

 

Výsledný model habitátu medveďa hnedého na Slovensku. © Koreň et al. 2011

 

        

Interakcie medveďa a človeka

Témou sa dlhodobo zaoberá naša spolupracovníčka dipl. biol. Michaela Skuban. Spracovala obsiahlu problematiku medveďa hnedého a jeho koexistencie s človekom v projekte podporeným nemeckou nadáciou „Andrea von Braun Stiftung“ Projekt vyústil do vydania knihy v nemčine s názvom „Dem Braunbären af der Spur ... Lebensweise, Geschichte, Mythen“, Leopold Stocker Verlag, 2011. Za uverejnenie knihy získala v roku 2013 významnú 2. cenu za ochranu životného prostredia od francúzskej nadácie „Yves Rocher Foundation“. Toto ocenenie sa udeľuje každoročne iba trom ženám pôsobiacim v oblasti ochrany životného prostredia. O čom písala v knihe ponecháme na jej rozprávanie.

„Medveď je fascinujúce zviera, ktoré po skončení posledného zaľadnenia obývalo väčšinu európskeho kontinentu. V súčasnosti je jeho areál obmedzený len na niektoré pohoria - refúgiá, medzi ktorými majú slovenské Karpaty významné postavenie. Poznatky z terénneho výskumu, ako je telemetria, analýza potravy, monitorovanie správania fotopascami, pochádzajú z územia Slovenska, kde medveď nikdy nevyhynul. Pomerne obšírne, ale zároveň  zrozumiteľne a prístupnou formou približujem čitateľovi zvláštnosti správania sa medveďov, napr. čo naozaj robia keď chcú nájsť potravu, ako sa správajú počas krátkeho obdobia rodinného života, ako sa musia pripraviť na zimný spánok aby prežili dlhú zimu, a aký je ťažký začiatok nového života počas ktorého sa medvieďatá musia veľa naučiť. Aby som čo najlepšie vysvetlila uvedené aspekty života medveďov, okrem súčasných vedeckých publikácií, využila som zdroje bohatej ruskej a východoeurópskej literatúry, ktorá v západnom svete bola málo akceptovaná alebo nepoznaná. Okrem toho som použila aj veľa dosiaľ nepublikovaných údajov zo Slovenska.

Medveď na Slovensku, ale aj inde v Európe, už nežije v nedotknutej prírode, ale v bezprostrednej blízkosti ľudí, dokonca sa niekedy objaví medzi nimi. Preto obidve strany, či chcú alebo nie, musia spolunažívať, čo vytvára pestrú paletu vzájomných vzťahov. Medveď je na jednej strane impozantné a inšpiratívne zviera, na strane druhej z neho vyžaruje strach a často ľuďom spôsobuje problémy. Medveď patrí medzi mäsožravce, ale vo veľkej miere konzumuje rastlinnú potravu, preto niekedy poškodzuje ľuďom úrodu na poliach, ovocné stromy, včely alebo ničí hospodárske zvieratá. Spoločná prítomnosť medveďov a ľudí v lese môže tiež vyvolať za určitých okolností priame konfliktné situácie, ktoré končia útokom na človeka. Na druhej strane ľudia postupne zmenšujú vhodné prostredie pre existenciu medveďa. Viacero východoeurópskych štátov, ktoré nedávno vstúpili do EU sú pod tlakom rozvoja dopravnej infraštruktúry, ktorá je potom príčinou rozdrobovania životného prostredia medveďov, ale aj iných živočíchov. Okrem toho je čoraz menej tichých lesných zákutí, pretože v ostatných rokoch prudko stúpla návštevnosť lesa súvisiaca so zberom lesných plodov, húb, turistikou a výstavbou nových rekreačných zariadení.

Tematiku medveďa som spracovala nielen z pohľadu jeho biológie, ale aj iných oblastí, napr.literatúry, etnografie, mytológie, náboženstva, histórie poľovníctva, umenia a ľudových zvykov. Zaujímalo ma, čo človeka na medveďovi v minulosti zaujalo a dospela som k poznaniu, že zvláštnosti jeho správania si ľudia pretransformovali do zvykov, rozprávok, kultov a rituálov. Medveď v slovanskej mytológii dosiahol akýsi zvláštny status výnimočnosti v porovnaní s inými zvieratami. Ľudia medveďa obdivovali pre jeho silu, schopnosť zimného spánku, ktorý si vysvetľovali ako umretie a vzkriesenie, a v niektorých kultúrach medvedica dosiahla status bohyne. 

Kniha tiež pojednáva o súčasných problémoch koexistencie medveďa a človeka, napr. medvedev zajatí, osirotené medvieďatá, synantropné medvede, škody zapríčinené medveďom na ľudskom majetku a vyhroteným konfliktom medzi poľovníckou komunitou a ochrancami prírody, ktorý je medveďom viacej na škodu ako na úžitok“

 

Michaela Skuban napísala knihu o medveďoch Preberanie ceny od Nadácie Yves Rocher, Stuttgart 2013 za ochranu životného prostredia
Joomla templates by a4joomla