ODHAĽOVANIE SKRYTÉHO SVETA VLKOV

Vlk a voľne žijúce kopytníky, ktoré sú jeho hlavnou korisťou, dlhodobo patria k prioritám nášho záujmu. Doteraz je nazhromaždených veľmi málo poznatkov o tajuplnom spôsobe života karpatského vlka. Výskumné a vzdelávacie inštitúcie u nás celé desaťročia neprejavili záujem o jeho hlbšie poznanie. Pre zachovanie vlka v prírode ovplyvňovanej ľudskou činnosťou je potrebné poznať spôsob jeho života, teda správanie a ekológiu. Vlk na Slovensku je vystavený veľkému poľovníckemu tlaku a je prenasledovaný aj v dobe hájenia vo februári až septembri. Donekonečna sa vedú dišputy o početnosti tejto šelmy, ale okrem absolútne nepresných poľovníckych údajov a odhadov niektorých nevládnych organizácií, nemáme k dispozícii nijaké hodnoverné údaje o početnosti vlka na našom území.

 

Od založenia Spoločnosti pre karpatskú zver, vlastnými aktivitami získavame poznatky a informácie o slovenských vlkoch. Našim cieľom je bližšie spoznanie správania sa vlka vo vzťahu ku domácim aj voľne žijúcim kopytníkom, pretože práve tento vzťah je kľúčovou otázkou koexistencie s človekom. Strhnutie voľne žijúcich kopytníkov sa u nás klasifikuje ako škoda na zveri resp. majetku poľovníkov. Hoci táto škoda nie je predmetom kompenzácie, v národnej poľovníckej štatistike sa vykazuje vo finančnom vyjadrení. Našou snahou je poukázať na to, že predácia vlkov na divých kopytníkoch nemôže byť chápaná ako škoda, pretože že ide o prirodzený prírodný proces. Pracujeme v pohoriach stredného Slovenska; Poľana, Veporské vrchy, Nízke Tatry a Muránska planina. Zaznamenávame okolnosti za akých vlk napáda jelene, diviaky, srnčiu zver, kamzíka, domáce ovce a rožný statok. Sledujeme obranné reakcie koristi obsiahnuté v tzv. antipredačnom správaní, ktoré z územia strednej Európy zatiaľ neboli dobre zdokumentované. Venujeme sa potravným zvykom vlka a jeho pohybu v priestore s využitím telemetrie. Ako prvý sme realizovali telemetrický výskum vlka v Karpatoch a to v Nízkych a Vysokých Tatrách. Poznatky z tejto štúdie sú zhrnuté v práci „Home ranges of two wolves packs in the Slovak Carpathians“ (2004). Spracovali sme potravné zvyky vlka na Slovensku a zhrnuli ich v práci „Potravná ekológia vlka (Canis lupus) v Slovenských Karpatoch“ (2002). Publikačnou činnosťou a prezentovaním novších poznatkov o vlkoch na mnohých stretnutiach, konferenciách a seminároch informujeme verejnosť o úlohe vlka v prírode. Poukázali sme na to, že predačná činnosť vlka má nezastupiteľnú funkciu, okrem iného aj pri eliminovaní infekčnej choroby diviakov, tzv. klasického moru ošípaných alebo pri znižovaní škôd spôsobovaných voľne žijúcimi kopytníkmi na obnove lesa.

 

Mladé vlky na Poľane. © Slavomír Finďo Vlčia rodina pri presune začiatkom augusta.© Slavomír Finďo

 

 

 


 
 

Jedným z množstva pozitívnych efektov vlka na procesy v ekosystéme je redukcia počtu kopytníkov a usmerňovanie ich rozmiestnenia v priestore. Dôsledkom toho je napr. menšie poškodenie obnovy lesa voľne žijúcimi bylinožravými druhmi zveri, ktorých súčasťou potravy sú mladé výhonky sadeníc lesných drevín. Potvrdila to Národná inventarizácia lesov Slovenska v roku 2004, v rámci ktorej sa v sieti 4 x 4 km hodnotilo poškodenie obnovy lesa. Mimo areál vlka sa poškodenie vyskytlo na väčšom počte plôch a bolo intenzívnejšie. © Finďo, Petráš 2011

 

 

Štúdium vzťahu vlk - jeleň v oblasti Poľany, Veporských vrchov a Nízkych Tatier uľahčila VHF a GPS-GSM telemetria. © Slavomír Finďo, Milan Rejko Štúdium vzťahu vlk - jeleň v oblasti Poľany, Veporských vrchov a Nízkych Tatier uľahčila VHF a GPS-GSM telemetria. © Slavomír Finďo, Milan Rejko

 

Populácia tatranského kamzíka v Nízkych Tatrách je pod silným predačným tlakom veľkých šeliem, orla skalného, krkavcov a líšky. Výskum vplyvu predácie na kamzíka sme realizovali v spolupráci s Biosphere Expeditions. © Slavomír Finďo

 

 

Joomla templates by a4joomla